Máte tam aj lekára ?

Čo sa tu s ním bude diať ? Kto sa tu o neho bude starať ? Máte tu lekárov ?

.. tak znejú jedny z prvých otázok príbuzných, ktoré im pri záujme o umiestnenie svojho seniora do zariadenia sociálnych služieb (tzv. domova dôchodcov) napadnú. Super. Záujem príbuzných o svojho seniora je vždy dobrým znamením, že sa bude seniorovi v zariadení páčiť. Možno to znie zvláštne, ale verte mi, že ak je s umiestnením seniora v zariadení stotožnená rodina, senior si na nový domov zvykne výrazne ľahšie. O tejto myšlienke som už písala (Čo môžeme urobiť každý deň ?), takže ju nebudem opäť rozvíjať, aj keď je to ťažké, lebo vplyv rodiny je naozaj taký významný.

Poďme si teda povedať, ČO SA BUDE SO SENIOROM v zariadení denno-denne ROBIŤ ?

To nie je také jednoznačné. Program seniora každý deň závisí od jeho momentálneho zdravotného stavu, aj jeho psychickej a fyzickej pohody a kondície.

Mnoho zariadení má denný program pre svojich klientov – seniorov nastavený nasledovne:
– budenie
– ranná toaleta a obliekanie sa (imobilní seniori majú podľa potreby vymenené inkontinenčné pomôcky (plienky, plienkové nohavičky), sú oplachovaní na lôžku a teda je im umytá tvár, ruky, učesané vlasy)
– raňajky
– kúpanie
– rozcvička (sociálni pracovníci, rehabilitační pracovníci)
– desiata
– aktivita so sociálnymi pracovníkmi alebo vlastný program
– obed
– čas na oddych
– poobedná aktivita so sociálnymi pracovníkmi alebo vlastný program
– olovrant
– vlastný program
– večera.
Toto je úplný základ. A aj keď to na pohľad vyzerá jednoducho, vyžaduje si koordináciu práce kolegov na rôznych pozíciách. Kým vôbec začnú opatrovatelia (tzv. sanitári) budiť seniorov a robiť im rannú toaletu, upratovači už majú v rukách mopy a zabezpečujú čistotu zariadenia a pracovníci kuchyne v tom čase pripravujú raňajky, aby sa všetci seniori v tom istom čase stretli pri stoloch umytí, oblečení a mali pred sebou čerstvé raňajky. Pracovníci vykonávajúci rozcvičku by nemali z oddelení odviesť seniorov, ktorí majú naplánované kúpanie. Opatrovatelia zároveň obliekajú a robia prípadnú toaletu seniorom, ktorí sa chcú v daný deň zúčastniť aktivít so sociálnymi pracovníkmi. Na to, aby opatrovatelia vedeli, ktorých seniorov na aktivity chystať, musia sociálni pracovníci poznať momentálny zdravotný stav a psychickú pohodu seniora v to ráno, osobne ho pozvať na aktivitu a až potom nahlásiť každého jedného z nich a požiadať opatrovateľov, aby ich na účasť na aktivite pripravili k stanovenému času.

Dobre fungujúci kolektív zariadenia spoznáte veľmi rýchlo… pomáhajú si.

Keď pri najbližšej návšteve zariadenia spozorujete, že napríklad končí spoločný program a seniorov v invalidných vozíkoch odvážajú sociálni pracovníci, opatrovatelia a prípadne aj iný personál, ktorý je nablízku a môže od svojej práce „odbehnúť“, chcite mať seniora práve v takomto zariadení. Je to ako vzťah zamestnanca a jeho nadriadeného…nemusíte sa mať radi, ale ak viete spolupracovať v mene spoločného cieľa, na konci cesty majú zo spolupráce prospech všetci. A o tom to je… spokojnosť našich seniorov.

V domovoch dôchodcov je počas dňa neustály pohyb seniorov, zamestnancov aj rodín, ktoré prichádzajú na návštevy. Vždy je pekné vidieť, keď sa seniorom prihovorí aj personál, ktorý „nemusí“. Keď sa seniori pomaličky presúvajú z izieb do spoločnej jedálne k obedu a napríklad pracovník z administratívy sa okrem pozdravenia spýta, aký ma seniorka dnes deň, či bola na aktivite a ako sa jej páčilo alebo jej pochváli peknú blúzku. Veď si len spomeňte, ako taký kompliment poteší Vás samotných. Seniorom sa takéto lichôtky už len tak neprihodia, a preto na každom prejave pozornosti záleží.

Okrem aktivít, ktoré sú dennou rutinou, sociálni pracovníci s klientami komunikujú denne a stále. Či už idú imobilných ležiacich klientov ráno pozdraviť k lôžku a spýtajú sa, ako sa vyspali a či nepotrebujú niečo podať k ruke, alebo počas dňa, keď seniorom samotným napadne niečo, čo si potrebujú prediskutovať, alebo niečo pomôcť vybaviť (napríklad vyťukanie telefónneho čísla v mobile) alebo potrebujú len tak s niekým prehodiť zopár viet. Senior nemusí byť nikdy sám.

KTO SA O SENIORA v zariadení teda STARÁ?

Najpočetnejšou skupinou zamestnancov, ktorých stretávajú rodinní príslušníci sú opatrovatelia, tzv. sanitári. Opatrovatelia sú zamestnanci s potrebným vzdelaním a praxou na to, aby mohli túto prácu vykonávať. Ich úlohou je pomáhať seniorom so základnou osobnou hygienou, pomoc so stravovaním, teda podávanie stravy do izieb prípadne pomoc s kŕmením seniora, pomoc s obliekaním. Po kúpaní alebo aj v prípade potreby vymieňajú posteľné prádlo, vysádzajú seniora do invalidného vozíka, polohujú invalidného seniora na lôžku, dohliadajú na dostatočný príjem tekutín, pretože senior často necíti smäd a dehydratácia organizmu ho výrazne oslabuje. Opatrovatelia taktiež pomáhajú s drobnými obslužnými činnosťami, akými sú napríklad podanie knihy, tv ovládača a podobne.

Lieky seniorom podáva kvalifikovaný zdravotný personál, teda zdravotnícki asistenti a zdravotné sestry.
Lekári nebývajú zamestnancami domovov dôchodcov, ale keďže bez nich by tento typ zariadení fungovať nemohol, väčšina ich ma so všeobecným lekárom a psychiatrom zmluvu o spolupráci. Lekári do domovov chodia v dohodnutom intervale a sú zdravotným sestrám domovov k dispozícii v nutných prípadoch aj telefonicky. Domovy môžu mať zmluvy aj s ďalšími lekármi, napríklad geriatrom, urológom, logopédom a inými.

Súčasťou kolektívu bývajú aj kvalifikovaní fyzioterapeuti a rehabilitační pracovníci. Sú nesmierne dôležití pre každého jedného seniora, pretože s nimi odborne vykonávajú rehabilitácie a tým udržiavajú, prípadne posilňujú fyzickú kondíciu každého jedného seniora a keď píšem každého, myslím tým aj imobilných seniorov. Recenzie na rehabilitačný tým vyhliadnutého domova dôchodcov by Vás mali veľmi zaujímať. Môže to byť totiž to zásadné, čo rozhodne, či bude Váš blízky v zariadení fyzicky napredovať alebo upadať.

O zmysluplné trávanie voľného času seniorov sa starajú kvalifikovaní sociálni pracovníci a sociálni terapeuti. Práve títo zamestnanci pomáhajú v senioroch vyvolať pocit domova v domovoch dôchodcov. Seniori sa vďaka nim cítia potrební, dôležitý a aktívni. Sociálni pracovníci poznajú techniky a metódy sociálnej práce, vďaka ktorým vedia so seniormi pracovať tak, aby sa senior cítil príjemne, prirodzene a hlavne aby vedel, že na ňom stále záleží. Nenahradí rodinu, ale v čase keď so seniorom rodina nie je, je senior pre niekoho dôležitý a je o jeho prežívanie a potreby postarané. Sociálny pracovník vie seniorovi pomôcť nájsť si v domove kamarátov, vie ho začleniť do kolektívu, ktorý je mu niečím blízky alebo sú na rovnakej mentálnej úrovni, vie seniora vypočuť, zaujíma sa o seniora ako o individuálnu bytosť so všetkými jeho dobrými aj zlými chvíľami.

Okrem času, ktorý zamestnanci trávia v priamom kontakte s klientami ich samozrejme neobchádza povinnosť evidencie a administratívy.

A na záver nemenej dôležitou a takpovediac „neviditeľnou“ súčasťou kolektívu starajúceho sa o denné potreby seniorov sú nespochybniteľne pracovníci kuchýň, upratovania, práčovne a technickí pracovníci-údržbári.

Všetci z uvedených ale aj neuvedených pracovníkov domovov dôchodcov zabezpečujú chod činností a zariadenia tak, aby to vyzeralo ako zautomatizované a senior sa nemusel o nič starať.

A ak už seniora v zariadení máte a od svojho blízkeho viete, že niektorý zo zamestnancov je skutočne milý a pozorný a svoju prácu si robí tak, že je senior v zariadení rád, tak ho proste pochváľte. Ak tam práve nie je, odkážte mu to napríklad cez pracovníkov recepcie alebo sociálnych pracovníkov. Pochvala je obzvlášť dôležitá pre profesie pracujúce s ľuďmi.